pondelok, 1. októbra 2012

Ja, CGR a Ondrej Herec


Tento článok vznikol ako vyžiadaný  úvod k rozhovoru s Ondrejom Hercom v Jupiteri. Rozhovor už pravdepodobne (po pár útokoch na Facebooku) nebude, no toto uverejniť chcem.


Krátke predstavenie zo stránky Literárneho centra. Ondrej Herec sa narodil v roku 1944 v Budapešti. Po maturite na gymnáziu v Banskej Bystrici študoval chémiu na VŠCHT v Prahe, sociológiu na FF UK v Bratislave, neskôr medzinárodné právo na FF UK a v Štrasburgu. Pracoval vo výskume, po roku 1990 na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako riaditeľ Centra OSN (1993 - 2001), člen Vládneho výboru Rady Európy a i. Prednášal teóriu a metodológiu sociálnej politiky na Univerzite Komenského a teóriu populárnej kultúry na viacerých univerzitách. Je spoluzakladateľom a organizátorom súťaže Cena Gustáva Reussa (CGR) – súťaž, ktorá podľa mňa vychovala modernú slovenskú fantastiku. Organizoval ju Slovenský syndikát autorov fantastiky (SSAF), ktorého bol Ondrej Herec dlho predsedom. Pre jej autorov každoročne pripravoval semináre Reussova Revúca  a zostavoval z nej zborníky Krutohlav. Jeho prínosov pre slovenskú fantastiku je ešte oveľa viac (nejdem vymenovávať teoretické knihy, ktoré vydal, a ďalšie publikácie, na ktorých sa podieľal). V roku 2007 bol ocenený dvoma cenami - Cenou Akadémie sci-fi, fantasy a hororu za celoživotný prínos a cenou Mlok za zásluhy, najvyšším ocenením Československého Fandomu.

Teraz už priamo k našim vzťahom. Začneme tak trochu od konca.
Keď v roku 2003 zanikla CGR, bolo mi smutno. Ľudia, ktorí sa vtedy na našej SF scéne pohybovali, tomu nemusia veriť. Však som ju a jej hlavného organizátora Ondreja Herca zosmiešnil na internetovej stránke časopisu Fantázia a vymyslel a naštartoval som súťaž Raketa, ktorá ju mala nahradiť (neskôr pod názvom Cena Fantázie tak aj urobila). Malo to však svoj vývoj.

Keď Fantázia začínala, ja som bol predsedom redakčnej rady, čiže hlavným zostavovateľom obsahu. V tom čase sme spolu s (dúfam, že môžem o tomto zaňho hovoriť) šéfredaktorom Ivanom Aľakšom cítili voči Ondrejovi Hercovi a ďalším členom Slovenského syndikátu autorov fantastiky (SSAF) veľký rešpekt. Bez nich by Fantázia nenaštartovala, nemala by čo dať do svojich prvých čísel, však napr. väčšina prózy v jej nultom čísle bola dohodnutá na spomínanej Reussovej Revúcej, literárnom seminári, na ktorom sa každoročne autori z CGR stretávali a porotcovia rozoberali ich poviedky (workshopy Fantázie, ktoré sme začali už po roku - dva robiť, boli Revúcou jednoznačne inšpirované). V roku 1997 sme do CGR dokonca obaja so šéfredaktorom poslali poviedky, nedopadli sme najlepšie a uznávam, že to nebolo len preto, že to bol dovtedy najlepší ročník - skrátka spisovateľom nie som a tak skoro ani nebudem, ak vôbec. Nemusí byť každý.

Naše prvé konflikty s vedením SSAF začali v rokoch 1998 - 1999, keď som ja končil svoje prvé obdobie vo Fantázii (neskôr som odišiel do vydavateľstva Epos, kde som spoluzakladal edíciu beletrie a vytvoril časopis Kométa - aby som sa po roku do Fantázie zase vrátil, no už iba ako redaktor zahraničných poviedok v časopise a literatúry na internetovej stránke). Veľmi jasne si z tohto obdobia pamätám (a že to nie je ľahké vedia všetci, čo sa vtedy so mnou stretávali
J), že mne v konfliktoch o CGR vždy išlo o to, aby sa posunula dopredu. Zdala sa mi v tom čase veľmi “literátska”, málo komerčná, príliš uzavretá. Spolu s Ivanom Aľakšm sme navrhovali zvýšiť počet strán pre poviedku (v tom čase a myslím že až do jej konca bol limit dvanásť), urobiť z Reussovej Revúcej normálny con, spropagovať a vo väčšom náklade vydávať zborník zo súťaže Krutohlav. Vo Fantázii sme pomaly začínali so svojimi súťažami, tematicky ohraničenými Poviedkami za tisícku. No v tom čase by ma ani vo sne nenapadlo CGR konkurovať. Áno, boli sme mladí a pochabí, robili sme si zo staršej generácie srandu, občas asi nie príjemnú. Tak to bolo a bude ale vždy, dnes to občas pociťujeme od dnešných mladých. Jedno môžem povedať určite - nikdy som nechcel CGR poškodiť, ublížiť, už vôbec nie zničiť. Naopak, vždy som chcel, aby sa posunula (z môjho pohľadu) správnym smerom, trápil ma odliv poviedok. Článok “Dýka do chrbta SSAF”, ktorý som v tom čase do Fantázie napísal, bol myslený presne takto.
 
Konflikty samozrejme nedopadli dobre, nevedeli sme vtedy ešte diskutovať, preto sa väčšina hádok končila vetou “keď sa vám nepáči, urobťe si svoje”. Aj sme si urobili. Raketa mala dobrý  nástup, propagáciu v rozhlase, nominované poviedky v časopise, na tú dobu progresívny dvojkolový systém (tak ako dodnes v Cene Fantázie - prvé kolo vyberala porota, o víťazovi hlasovali čitatelia). Žiadali sme vtedy o podporu ministerstva kultúry, tak ako každoročne o grant na Fantáziu. Aj keď sme si vtedy s CGR konkurovali, opakujem, že som jej nikdy svojim chovaním vedome neškodil.
 
Áno, potom nasledovalo pár zvláštnych krokov. Vo Fantázii vyšla asi trocha príliš tvrdá recenzia na posledný Krutohlav od bývalej porotkyne CGR. Ondrej Herec tým celkom oprávnene začal úvodník v ďalšom Krutohlavovi, v ktorom si zo všetkých autorov, ktorí tam napísali slabšie poviedky, vybral práve mňa. Vtedy som mal pocit, že mi už nezostáva nič iné, ako sa z toho na stránke Fantázie vysmiať, čo som aj urobil. Nasledovala ďalšia zbytočne osobná a zbytočne verejná diskusia. V reakcii som aj napísal, že keď si ma už predseda SSAF takto vyhliadol, pošlem odteraz poviedku do každého ročníka. To som však nevedel, že už budú len dva - a že moja pornofantasy “Tajomstvo krivých zrkadiel” skončí vo finále, a teda aj v poslednom Krutohlavovi. Ďalší rok už Krutohlav nevyšiel, finálové poviedky CGR sa dali čitať online na stránke SSAF. A o ďalší rok už nebola ani Cena Gustáva Reussa.
 
To je môj pohľad, nič viac o tom nemôžem povedať. Keď sa niekedy o Ondrejovi Hercovi rozprávam s inými ľuďmi, je to len preto, že ma trápi naša rozhádanosť. Je to človek, ktorý pre našu fantastiku urobil asi najviac. A vždy, keď si naňho spomeniem, je mi úprimne smutno, že je aj jeden z mála, ktorí ma na našej scéne otvorene nemajú radi. 

Trápi ma to aj preto, že kvôli tomuto vzťahu padajú niektoré možnosti. Nedávno už bolo dokonca dohodnuté obnovenie CGR, Krutohlavov, dokonca SSAF. Nie mojou vinou z toho nič nebude.