sobota, 25. mája 2013

Za Zdeňkom “Tunelárom” Zachodilom, Big Shamanom


Včera od nás odišla jedna z najväčších osobností česko-slovenského fandomu, Zdeněk Zachodil, ktorému sme hovorili aj Tunelář či Big Shaman (podľa jeho funkcie v conanovskej spoločnosti). Tento fakt sa ma až neuveriteľne dotkol.
Do povedomia našich fanúšikov science fiction a fantasy sa dostal organizovaním nezabudnuteľných brnenských Fénixconov po tom, ako Pavol Mikuláštik a jeho rodina ukončili organizovanie slávnych Draconov.


Ja som spočiatku na brnenské cony veľmi nechodieval, no veľmi silno som vnímal ohlas, ktorý ten con vždy mal. Chodili odtiaľ ľudia spokojní, vysmiati, ako z príjemného rodinného večierku.
So Zdeňkom som sa prvý krát stretol tak sedem rokov dozadu, keď moja vtedajšia priateľka Táňa skúšala študovať na brnenskej Masarykovej univerzite. Pri hľadaní študijného oddelenia sme zablúdili do malého antikvariátu, aký som ja dovtedy naposledy videl v Brlohu niekedy v 90. rokov (ešte Košice taký vraj majú). Bolo tam zo sci-fi a fantasy snáď všetko, čo vyšlo. A bol tam najmä príjemný ešte nie veľmi šedivejúci pán, ktorý navíjal a navíjal o každej knihe, ktorú sme zobrali do ruky.
S Fénixconom som si ho spojil až o pár rokov, keď som sa konečne na prvý dostal. Postupne sa toto stretnutie stalo každoročnou stálicou nielen môjho sci-fi programu. A Tunelář mojim dobrým priateľom. Pamätám si dosť dobre, ako sa asi pred rokom ocitol na jednej z mojich dražieb a svojim prehľadom mi pomohol s predajom pár kníh, ktoré  vyzerali byť nevydražiteľné. Jedna z posledných spomienok je z minulého roka, keď s pokojom hráča šachu zasadol v conovom bare za klavír a zahral znelku vtedajšieho Fénicxonu, nesúceho sa v znamení “One more night”.
Preto ako blesk z jasného neba nás všetkých minulú nedeľu udrela správa jeho bratranca Milana ( ktorý vystupoval vo veľmi vtipných conanovských prednáškach ako Nalim Lidochaz), že Zdeňka večer predtým odviezli na brnenskú kliniku anesteziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny so srdcovým infarktom a že v umelom spánku bojuje o život. Bojoval a držali sme mu všetci palce, no keď sa mu predvčerom zastavilo na 20 minút srdce a nedostával krv do mozgu, prestávalo byť jasné, aký život bude mať, ak prežije. Dnes o 0:30 jeho svieca zhasla.
Podľa tohto článku sa nezdá, že by som k nemu mal nejaký silnejší vzťah. No Zdeňek patril k tým pár ľuďom, ktorí si vás dokážu získať ihneď a zasiať vám do srdca dobro a spokojnosť, po ktorých všetci túžime. Budeme naňho spomínať ešte dlho, najviac teraz v decembri, keď mal byť hlavné česko-slovenské stretnutie scifistov Parcon presunuté zo septembra práve preto, aby sa mohlo spojiť s Fénixconom. Nikdy zo scifistického neba neodíde.
Tož strýcu, maj sa, a mysli na nás, keď sa bude dať. My na teba budeme stále.

Foto: Ján Žižka