Už
dvaja autori poslali do Jupitera poviedky s tým, že si neprajú, aby sa
rozoberali vo workshope alebo v Hrmavici. Takto to ale fungovať nebude.
Nie je to dobré pre časopis, pre čitateľov a v konečnom dôsledku ani pre
autorov. Možno si teraz pletiem na časopis bič, ale ak nám text
pošlete, musíte počítať, že sa tam ocitne. Lebo...Lebo musíte zniesť aj riziko. Nemôžete sa pripútať k poviedkam. Musíte byť sebakritickí, nenachať sa učičíkať malými úspechmi. Všetci veľkí autori, od Stephena Kinga po Alexandru Pavelkovú, svoju porciu poriadnej kritiky dostali. A neverím, že za ňu nie sú vďační.
Lebo len poriadny redaktor vás posunie dopredu. Jeden z najplyvnejších redaktorov histórie sci-fi John W. Campbell objabil Heinleina a Asimova, no prečítajte si ich pamäti, ak máte pocit, že tí to museli mať ľahké. Vracal im diela, navrhoval celé zmeny obsahu, prepisoval (odmietol vraj poviedku od vtedy neznámej Agathy Christie). Všetci títo hviezdni SF autori mu boli do smrti vďační.
Na
Slovensku to pri zrode modernej SF vyzeralo podobne. Veľmi dobre si
pamätám pocit, keď som prišiel prvý krát v roku 19977 do Revúcej na
literárny seminár Slovenského syndikátu autorov fantastiky pre autorov,
ktorí poslali poviedky do Ceny Gustáva Reussa. Nejaký Krutohlav (zborník
finálových a ďalších zaujímavých poviedok z tejto súťaže, dlhé roky
zostavavaný Ondrejom Hercom) som už prečítaný mal, a tak som s úžasom
sledoval, ako ľudia ako Pavelková (neskoršia jediná slovenská absolútna
víťazka Ceny Karla Čapka - a jediná autorka, ktorej sa to podarilo s
fantasy poviedkou), Jozef Girovský (neskorší víťaz Bagalovej Poviedky),
Michal Hvorecký a ďalší dostávajú “naložené” porotcami súťaže. Workshopy
Fantázie v tejto tradícii pokračovali a aj z nich vzišli zaujímaví
autori a ich diela. Lebo “ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko”
Všetkých
redaktorov z workshopu aj Homovlada z Hrmavice mnohí určite poznáte z
našich live workshopov na Istrocone. Fakt sa chcete báť toho, čo vám o
poviedke napíšeme? Fakt nie ste zvedaví, ako by sa dala zlepšiť,
upraviť, zatraktívniť? Čo našim redaktorom vadí, že sme ju neuverejnili
alebo uverejnili vo workshope? Vyjadrujú sa podľa vás tvrdo? Tak na to som špeciálne zvedavý. Napíšte mi, čo sa vám na Hrmavici či workshope zdalo tvrdé, neobjektívne či nefér. Nájdete ich v Jupiteri.
Hrmavica je fér. V podstate ide o verejný odkaz autorovi bez toho, aby autor zverejnil svoj výtvor. Tým mu zostáva priestor na prácu na texte a prípadný druhý pokus. Pre ostatných čitateľov (a potenciálnych autorov) je dôležité, aby odkaz obsahoval všeobecnejšie poučenie, ktoré môžu využiť, aj keď komentovaný text nepoznajú.
OdpovedaťOdstrániťObavy z Workshopu môžu plynúť zo zverejnenia poviedky. Aj keď na ňu autor dostane spätnú väzbu, publikovaním podstatne klesá šanca, že text ešte niekde uplatní (v súťaži či zbierke) a tým klesá aj autorova motivácia ďalej na poviedke pracovať. Zároveň honor publikovania je prekrytý hororom hodnotenia, to môže byť najmä pre začínajúcich autorov stresujúce.
Možno by sa hodilo spísať a uverejniť pravidlá zaradenia do Workshopu a Hrmavice - napr. by si autori mohli vybrať, či chcú jedno alebo druhé, prípadne, že by lepšie texty šli do Workshopu a horšie do Hrmavice. To by mohlo autorov motivovať a pomôcť im prekonať strach.
Ash, práve si popísal, ak nie presné pravidlá, tak hlavné zásady. Myslím, že bystrý človek to chápe i sám. Vo Workshope sa snažíme ľuďom pomôcť zlepšiť ich prácu s textom. (Keby sme zaslaný text chceli priamo, tak s ním komunikujeme podobným spôsobom - len to čitateľ neuvidí.) Nie je našim cieľom za každú cenu vydať ľubovoľný napísaný text, ale získať ľudí, ktorí budú sami od seba robiť publikovateľné veci. Pár vyhodených textov je malá cena.
OdstrániťViem, že niektorí to nechápu, ale na svojej chápavosti budú musieť pracovať bez mojej pomoci, hromdotoho!
Ale myslim, ze je prirodzene, ze lepsie texty idu do workshopu. Stale je to priestor v casopise a my nechceme uverejnovat neuverejnitelne poviedky. Tie si Hromo trochu poda v Hrmavici. Ono fakt nie je jasne, ze to tak ma byt. Prave preto by sa asi nemuseli workshopu bat.
OdpovedaťOdstrániťOno ja asi nechcem, aby si vyberali autori, ale redaktor.
Ja viem, že takéto nejaké zásady sú pochopiteľné a dedukovateľné, ale autor je tvor bojazlivý (o seba i svoje výtvory) a málokedy má sklony k masochizmu, preto by si zaslúžil, aby mu takéto pravidlá napísané čierne na bielom udreli do očí ako prvé, keď zablúdi na stránku Jupitera a napadne mu tá zúfalá myšlienka poslať niektoré zo svojich vypiplaných detičiek pred hladné tlamy redaktorov. Nielen ľudia, aj autori si zaslúžia nejaké istoty.
OdpovedaťOdstrániťJa som za Workshop aj Hrmavicu, a to presne s takými pravidlami, aké majú teraz. Rubriky sú dobre vymyslené a nerozumiem, prečo by niekto nechcel mať poviedku v Hrmavici, keď je to anonymné. Nemám problém vypočuť si kritiku, ba čo viac, práve po nej moje srdce túži :). Pre začínajúceho autora nie je nič horšie ako zostať bez objektívnej odozvy. Mať poviedku vo Workshope je odmenou – autorovi sa dostane hodnotenia a návrhov na zlepšenie od skúsených. A to všetko zadarmo! V týchto časoch vzácnosť.
OdpovedaťOdstrániťJe to masochizmus? Nie, je to túžba byť lepším.
Ak sa nájdem v Hrmavici, s radosťou si prečítam názor na moju poviedku. Ak vo Workshope, tak to asi neprežijem – budem si namýšľať, že azda mám talent, s ktorým sa oplatí zapodievať.
Nechajte všetko ako je. Tieto dve rubriky majú v sebe obrovský potenciál posunúť vás vpred. Mňa ste nimi úplne dostali. Neverím, že si na seba pletiete bič.