Rozhovor s Luciou Lackovičovou (ukážka)

Luciu Lackovičovú poznáme predovšetkým ako redaktorku smečkárskeho Magazínu o knihách a dlhoročnú, aj keď už bývalú, spoluorganizátorku (Martinus) Ceny Fantázie. Prinášam ukážku z rozhovorou s ňou, ktorý výjde v ženskom dvojčísle Jupitera. Ak si chcete prečítať aj jej ďalšie odpovede (na otázky, čo ju najviac bavilo na Cene Fantázie, prečo už ju neorganizuje, čo najbližšie pripravuje v knižnej podobe a ďalšie), môžete získať celý rozhovor pri podpore Jupitera na Startovači aspoň desiatimi eurami (získate aj jednu ešte neohlásenú celú poviedku a časopisy Jupiter 10 a 11-12, keď výjde). Alebo si počkať do októbra, keď by sa mal ženský Jupiter 11 - 12 začať predávať.

Ty nie si človek, ktorého by fanúšikovia poznali z conov.Ako si sa k fantistike a dianiu okolo nej dostala?

Ako väčšinu deciek vyrastajúcich v 80-tych a 90-tych rokoch ma chytili

Verneovky, dobrodružné romány a keďže rodičia mali plné knižnice svetového sci-fi, ale aj hororov, tak tým smerom som pokračovala. Filmové klasiky ako Votrelec, neskôr Predátor, ale aj horory ako Chucky, Hellraiser, Carrie a neskôr klasické vyvražďovačky v štýle “deti idú do lesa”, som si požičiavala ešte vo videopožičovniach na VHS. A otec dlhé roky pracoval v časopise Kozmos, kam ma aj občas brával, takže vesmírna komunita bola okolo mňa odvždy.

Zdeno Jašek - Stvorenie stvoriteľov (ukážka)

Prinášame ukážku aj z poslednej poviedky Jupitera 10

Zdeno Jašek - Stvorenie stvoriteľov

Vyhubenie ľudstva

„Vyhubenie ľudstva“ by sa dalo považovať za projekt roka. Možno aj storočia. Plán bol dokonale optimalizovaný Centrálnym Počítačom. Roboti ho realizovali hladko, účinne a bez zbytočných zdržaní. Nikde nevznikli spory o tom, ktorý človek má byť ako a ktorým robotom zlikvidovaný. A na nikoho sa nezabudlo. Učebnicový príklad plánovania a realizácie. Vnútorné míľniky boli dodržané, pôvodný rozpočet spotreby energie prekročený o jedno percento. Z odhadovaných rizík sa naplnilo dvestopäťdesiatšesť, ktoré boli okamžite eliminované v zmysle plánu riadenia rizík.

Čistá práca. Nikto neprežil.

Petra Slováková - Záblesk okamžiku (ukážka)

Prinášame ukážku z prvej poviedky jedenásteho, ženského Jupitera.

Petra Slováková - Záblesk okamžiku

Liliana tvrdě dopadla na zem. Okamžitě se překulila a sekla po soupeři dlouhým nožem. Bytost mávla křídly a vznesla se kousek nad ni. Dívka zmrzlými prsty sáhla pro pistoli. Ozval se výstřel, poslední prázdná nábojnice cinkla o stěnu domu. Bestie zavřískla a zakymácela se ve vzduchu. Dosedla zpátky na chodník a složila křídla jako obrovský netopýr. Nenávistně si Lilianu měřila rudě zářícíma očima. Chystala se znovu zaútočit.

Dívka slyšela, jak k ní někdo běží. Viktora nechala daleko za sebou, takže mohla pouze doufat, že to bude on. Nestvůra se vrhla vpřed. Liliana se vymrštila a ťala nožem, který vytáhla z pouzdra u pasu. Čepel zaskřípala na něčem, co připomínalo kámen. Jen taktak uhnula před drápy, kterými po ní bytost sekla. Na chvíli zahlédla obličej, jenž měl téměř lidské rysy, jenže kůži to mělo tmavě šedou a rozšklebená tlama připomínala divoké zvíře. Protivník do ní narazil obrovskou silou a smetl ji. Překulila se po zemi. Zbraň jí někam spadla, takže už zbývala jen možnost proměnit se do vlčí podoby a poprat se s tím monstrem jako rovný s rovným. Chystala se rozepnout si šaty, když se ozval výstřel. Podvědomě se přikrčila. Bestie se stáhla dál do stínů.

Ján Gálik - Klinika druhej šance (ukážka)

Prinášame tretiu poviedku z pripravovaného Jupitera 10.

Ján Gálik - Klinika druhej šance

Šušeň bol odporný, páchnuci chlap. A bolo mu to jedno. Vyvaľoval sa vo svojom koženom kresle, ktorého poťah pripomínal skôr poničené plechy hrdzavého robota ako niečo, na čom sa dá sedieť. Zárezy v ňom pokojne mohli byť stopami po zuboch nejakého pravekého dravca. 

Šušeň mal nohy mal vyložené na stolíku. Ten sa nakláňal na jednu stranu. Nános špiny a odpadu všade navôkol znemožňoval čo i len odhadnúť pôvodné farby nábytku či koberca. Páchlo to tu. Smrad bol taký obludný, že si naň jeho čuchové bunky neboli schopné zvyknúť.

Pred sebou mal prastarú telku, v ktorej bežal akýsi program o varení. Pani v ňom čistila zemiaky a podľa tučnej tváre si o nej Šušeň myslel, že ich zjedla celý vagón. Závesy na okne mal zatiahnuté, takže v rohoch malej izby sa so zablikaním obrazovky objavili pohyblivé tiene, ktoré akoby si žili svoj vlastný život. 

Anton Stiffel - Virtuál (ukážka)

Prinášame ukážku z druhej poviedky Jupitera 10. Je to jeho prvé číslo po dlhej pauze a podporiť ho môžete tu. 

Anton Stiffel - Virtuál

„Kedy sa už vráti maminka?“ opýtala sa smutne moja štvorročná dcéra Klára a majetnícky si k sebe pritiahla moju ruku aj svojho plyšového zajaca.

S odpoveďou som prvý krát od pohrebu mojej ženy Júlie, zaváhal. Predtým som automaticky, bez premýšľania, vysvetľoval tej úprimnej detskej duši náhlu neprítomnosť jedného z dvoch najdôležitejších ľudí v jej živote pracovnými povinnosťami. Toto klamstvo sa mi už ale začínalo protiviť.